Držiteľka Krištáľového krídla z roku 1998 si z rúk prezidenta SR Rudolfa
Schustera v septembri 2000 prevzala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta
Štúra III. triedy za dlhoročnú odbornú a vedecko-výskumnú činnosť v
onkológii. V januári 2006 jej prezident SR Ivan Gašparovič za významné
zásluhy a rozvoj SR v oblasti zdravotníctva odovzdal Pribinov kríž I.
triedy. V januári 2015 jej Európsky parlament (EP) udelil za odhodlanie,
angažovanie sa a občiansky postoj v boji proti rakovine Cenu európskeho
občana 2014.
Eva Siracká sa narodila 1. mája 1926 v Uherskom Hradišti ako druhá dcéra
v rodine právnika. Okrem o štyri roky staršej sestry mala aj o rok
mladšieho brata. Ešte počas detstva sa rodina presťahovala do Trenčína,
kde sa jej otec stal sudcom Krajského súdu. Od roku 1939 dospievala a
žila v Bratislave, keď jej otec začal pôsobiť na Najvyššou súde.
Lekárske povolanie jej učarovalo už v detstve, vďaka rodinnému lekárovi. "Prvé
rozhodnutie byť lekárkou sa udialo ešte v mojom detstve. Mali sme
rodinného lekára, ktorý bol ochotný prísť aj v noci, keď bolo treba,
pôsobil veľmi upokojujúco a bol veľmi milý. A takto po hraní sa na
lekárku a ošetrovaní bábik, sa mi môj sen splnil," uviedla pre TASR lekárka, ktorá sa svojmu snu aktívne venovala viac ako pol storočie.
Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave ukončila v
roku 1951. K onkológii sa dostala počas praxe na bratislavskom
Onkologickom ústave sv. Alžbety. "Myslím, že to bola veľká náhoda, že
som ešte ako študentka medicíny absolvovala povinnú prax v ústave pre
výskum a liečbu rakoviny u Alžbetínok. Nebola som z toho veľmi nadšená,
lebo v lete každý túžil Bratislavu opustiť a niekde na Slovensku
spoznávať mimo medicínskych povinností aj peknú prírodu," povedala o svojom prvom vážnejšom zoznámení sa s onkologickou problematikou dlhoročná prezidentka LPR.
Napriek tomu, že chcela praxovať mimo Bratislavy, sa jej u "Alžbetínok"
zapáčilo a o prax v ústave požiadala aj o rok. Do ústavu sa chcela
vrátiť tiež po ukončení lekárskej fakulty, ale napokon dostala miesto v
okresnej nemocnici v Trstenej, kde začiatkom 50. rokov minulého storočia
pracovala na internom oddelení.
"Bolo mojim snom sa do tohto ústavu po promócii vrátiť. Povereníctvo
zdravotníctva ma však poslalo do novovybudovanej nemocnice v Trstenej na
Orave. Bola som tam rok a bol to pre mňa veľký zážitok. Tam som si
uvedomila, že nestačí mať len diplom, ale že je treba v niektorých
prípadoch rýchlo a dobre rozhodovať," uviedla pre TASR o svojich profesionálnych začiatkoch.
Po návrate do Bratislavy začala v roku 1953 pôsobiť na Rádiologickom
oddelení Onkologického ústavu. V rokoch 1956 až 1958 získala
špecializáciu v rádiológii I. a II. stupňa. Zástupkyňou primára
oddelenia sa stala v roku 1958. Znalosti z onkologickej rádiológie si v
rokoch 1960 - 1961 rozšírila na Onkologického ústavu Nemeckej akadémie
vied v Berlíne – Buchu.
Hodnosť kandidáta lekárskych vied Slovenskej akadémie vied (SAV) získala
v roku 1964 a o rok neskôr sa stala vedúcou vedeckou pracovníčkou
Rádiobiologického oddelenia Ústavu experimentálnej onkológie SAV v
Bratislave. Absolvovala aj študijný pobyt na Rádiobiologickom oddelení
Karolinska Institutet v Štokholme. Hodnosť doktora lekárskych a
biologických vied (DrSc.) dosiahla v roku 1977.
Národnú cenu za výskum heterogenity ľudských nádorových buniek dostala v
roku 1983. Založila aj slovenskú spoločnosť pre rádiológiu,
rádiobiológiu a fyziku. Bola členka výborov viacerých odborných
národných a medzinárodných spoločností v odbore rádiológie a onkológie.
Pôsobila aj v redakčnej rade medzinárodného časopisu Neoplasma. Do roku
1991 sa venovala aj klinicky orientovanému výskumu v Ústave
experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
V roku 1990 založila Eva Siracká dnes už známu neziskovú organizáciu
Liga proti rakovine (LPR), čím vtedy ešte Československo zaradila medzi
prvé štáty z bývalého socialistického bloku s takouto organizáciu. Liga
sa pod jej vedením stala členom Európskej asociácie líg proti rakovine a
najväčšej svetovej organizácie - Medzinárodnej únie proti rakovine
(UICC).
"Najväčším úspechom LPR bolo, že sme sa dostali do povedomia
významných medzinárodných organizácii. K veľkým úspechom patrí hlavne
to, že sme odstránili tabu, ktoré dovtedy pretrvávalo - nehovoriť,
nepočuť a nevidieť rakovinu, že sme sa vrátili do Európy, kde už takéto
organizácie fungovali niekoľko desiatok rokov, napríklad Francúzska liga
proti rakovine oslávila prednedávnom 100 rokov svojej činnosti," uviedla o lige jej zakladateľka a bývalá dlhoročná prezidentka.
Vďaka mnohým úspešným kampaniam sa podľa Sirackej podarilo lige získavať
peniaze pre onkologických pacientov, ich rodiny, ale aj na prevenciu či
podporu klinických a výskumných projektov, na ktoré štát nemal a nemá
dosť finančných prostriedkov.
Podľa dlhoročnej lekárky v oblasti onkológie sa Slovensko v liečbe rakoviny nemá za čo hanbiť. "Sme
relatívne dobre technicky vybavení a liečime podľa uznávaných
protokolov. Chýbajú však odborníci, čo sa prejavuje v posúvaní termínov
na vyšetrenie a liečenie," zhodnotila stav slovenskej onkológie jej dlhoročná odborníčka.
Jedným z hlavných nedostatkov slovenského zdravotníctva je podľa nej nedostatočná komunikácia medzi lekárom a pacientom. "Je
to spôsobené tým, že lekári sú veľmi vyťažení administratívou. Dnes
lekár, napriek veľkému technickému pokroku premárni veľa času písaním
rozsiahlych správ. Sestry sú preťažené, ich práca nie je dobre ocenená,
sú potom aj nervózne a nekomunikatívne. Ja som vždy mojim sestričkám
hovorila, že úsmev nič nestojí a treba ho rozdávať. Veľa by bolo treba
ešte napraviť ako napríklad diskrimináciu onkologických pacientov, na
čom LPR intenzívne spolupracuje s európskymi ligami a Európskou
komisiou," skonštatovala Siracká.
Pre TASR jubilantka prezradila aj svoje najbližšie plány a priania: "Ak
mi to zdravie dovolí, chcem začať písať memoáre z čias mojej klinickej,
výskumnej a ligovej práce. Mimo tohto plánu mám však veľa prianí - aby
som vždy dokázala prijať všetko čo život prinesie. Aby som stále mala
zmysel pre humor a vedela sa zasmiať aj sama na sebe a tešiť sa aj z
drobných vecí každého dňa."